Láska má viacero podôb. Keď sa matka a otec obetúvajú pre svoje deti, keď si súrodenci navzájom pomáhajú, keď si snúbenci sľubujú vernosť a keď sa manželia jeden druhému darujú, vo všetkých prípadoch ide o lásku. Lásku materinskú, otcovskú, súrodeneckú, snúbeneckú a lásku manželskú.
Manželská láska si ako jediná vyžaduje celú osobu manžela a manželky. Zahŕňa ich telo i dušu, vôľu, túžby, zmysly a city. Je tou najhlbšou jednotou, ktorá skrze manželské spojenie smeruje k vytvoreniu jedného srdca a jednej duše. Najradostnejším a zároveň najcitlivejším putom manželskej lásky je pohlavný styk. Zároveň je však putom najnepochopenejším a najzneužívanejším. Toto je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla napísať túto sériu článkov.
Keby sme hľadali pravý význam našej sexuality, dotkli by sme sa podstaty našej existencie ako muža a ženy. Naša sexualita so sebou nesie naše najhlbšie túžby a žiadosti a zároveň naše najhlbšie obavy a náš egoizmus. Ak chceme objaviť pravdu o svojej sexualite, sme vyzývaní čeliť pozitívnym i negatívnym črtám našej osobnosti. Ak nežijeme podľa tejto pravdy, uniká nám zmysel nášho bytia a existencie. Prichádzame o pravú radosť a šťastie. Polemiky o sexuálnej morálke potom nie sú už len polemikami o rozličných názoroch. O názoroch mravných, náboženských či o konfrontácii cirkevných autorít so svedomím človeka. Ale zasahujú omnoho hlbšie. Sú polemikami o najhlbšom zmysle života.
Preto sa pýtajme: Čo si muž a žena sľubujú navzájom zdieľať? Čo robí ich vzťah manželstvom a nie iba pekným priateľstvom? Čo je také jedinečné a intímne pre ich vzťah? Predsa pohlavný styk. Áno, pohlavný styk je definujúcim znakom manželskej lásky. To neznamená, že manželstvo je len o sexe. Ak ho však vylúčime, nemôžeme hovoriť o manželstve.
Súčasná prevládajúca kultúra však vyňala sex z jedinečného manželského spojenia. Sexuálna revolúcia uvoľnila sex z jeho sociálneho a psychologického zakotvenia. Preto, pre typického moderného človeka sex už viac nepredstavuje manželský záväzok. Vyjadruje len nejakú bližšie neurčenú túžbu po rozkoši či intimite alebo túžbu po sebauspokojení.
Pri pohlavnom styku dochádza nielen k telesnej, ale aj k duchovnej jednote. Tieto dve stránky nemožno oddeliť, nakoľko vychádzajú z prapodstaty ľudského bytia. Človek nie je len telesnou schránkou. Ak by to tak bolo, nemali by sme vôľu, túžby, city či predstavy, ale len pudy a ovládali by nás telesné zákonitosti, podobne ako je to u zvierat. Keby bol sex len o ľudskej túžbe, prevládal by v ňom egoizmus, keby bol len o citoch, bol by prázdny. City sú veľmi premenlivé. To, čo som cítil včera, nemusím cítiť dnes a zajtra.
Christopher West vo svojej knihe Good News about Sex and Marriage píše: „Ľudské bytosti sú nerozlučiteľným zväzkom telesného a duchovného tela a duše. My nie sme osoby „v tele“, bez ktorého sa zaobídeme. Sme telesné a ľudské bytosti. Preto nemožno robiť rozdiely medzi telesnou a duchovnou láskou medzi ľuďmi. Obe kráčajú ruka v ruke. Pretože to, čo robíme svojimi telami, robíme aj svojimi dušami. A čo robíme vo svojich dušiach, môžeme robiť len vďaka tomu, že existujeme ako telesné bytosti. Naše city vyjadrujeme pomocou tela. Ľudskú lásku zjavuje naše ľudské telo.“Túto telesnú a duchovnú jednotu nemožno oddeľovať. Ak to tak robíme, konáme proti sebe a svojej prirodzenosti.
Celý svoj život putujeme za akýmsi nedefinovaným šťastím a keď ho nenachádzame, zisťujeme, že náš život nemal zmysel. Moje nasledujúce články budú venované spôsobom a prostriedkom, pomocou ktorých sa ľudia snažia nachádzať toto šťastie.