2. časť - Bez záväzku?

Autor: Beáta Svrčková | 7.10.2013 o 20:39 | (upravené 7.10.2013 o 22:03) Karma článku: 6,17 | Prečítané:  685x

Táto séria článkov vznikla ako obhajoba života, čistej lásky a zdravej sexuality, ktorá pramení z najprirodzenejšej podstaty našej existencie ako muža a ženy. Jednotlivé časti na seba nadväzujú. Preto je lepšie začať od úvodného článku. V predchádzajúcej časti, „Sex, aký si zaslúžime“, som písala o slobode, vernosti a o úplnom vzájomnom odovzdaní a prijatí. V tejto časti sa budem zaoberať vzťahmi, v ktorých chýba záväzok. V prvom rade by sme si mali ozrejmiť, čo je to čistota.

Tento termín v súvislosti so vzťahmi akosi v modernej spoločnosti zanikol a v jej povedomí je zaradený len do slovníka kresťanských cirkví. Čo znamená slovo „čistota“? Pre mnohých je tento termín synonymom obmedzujúceho slovného spojenia: „toto nesmieš!“ v súvislosti so sexom. Čistota však neznamená odmietanie „zakázaného“ sexu. Ak by sme ju mali brať z tohto uhla pohľadu, nikto z nás by túto čnosť nemal. Čistota je predovšetkým prijatie pravého významu našej sexuality. Sexuality, ktorú si zaslúžime ako ľudské bytosti, ktoré majú telo i dušu, vôľu, túžby, city, predstavy... Čistota nás neobmedzuje, ale oslobodzuje. Oslobodzuje nás od železných okov s názvom žiadostivosť, ktorými sme spútaní. Dáva nám slobodu a schopnosť milovať čistou láskou. Čistota je nevyhnutná na to, aby sme mohli objaviť a naplniť najhlbší zmysel svojej existencie.1

Čo je zmyslom našej existencie? Po čom túžime po celý náš život? Čomu podriaďujeme naše správanie? Jednoducho túžime milovať a byť milovaní a prijímaní. Túžime po láske. Problémom je, že si lásku často zamieňame so sexuálnou príťažlivosťou alebo sexuálnou túžbou po druhej osobe. Láska však nie je tým, čím chceme aby bola. Láska jednoducho nie je hrejivým maznavým citom k druhej osobe. (1) Láska nie je niečo, čo sa nám kedykoľvek pritrafí. Láska je rozhodnutím. Milovať znamená rozhodnúť sa konať pre dobro milovanej osoby.

To neznamená, že city a sexuálna príťažlivosť nie sú vôbec podstatné. Sám pápež Ján Pavol II. im prikladal dôležitosť. Nazval ich „surovým materiálom“ lásky. Nie je však správne prikladať surovému neopracovanému materiálu väčšiu dôležitosť ako hotovému dielu. Surový materiál ešte nie je „konečnou podobou“. City a sexuálna príťažlivosť sú len napodobeninou toho, po čom naše srdce naozaj túži. Sú veľmi nestále. Ako som písala v úvode: to, čo som cítila včera, nemusím cítiť dnes a zajtra. Mnoho párov sa upriami len na svoje city a vzájomnú príťažlivosť, ktoré sú v tom období silnejšie ako čokoľvek iné. No v tej chvíli sú pre nich podstatnejšie a sú natoľko silné, že si ich zamieňajú s láskou.

Čo už len môže byť zlé na pohlavnom styku dvoch dospelých ľudí? V dnešnej dobe na tom objektívne zlé nie je nič. Psychológovia a sexuológovia sa zhodujú na tom, že sex je zdraviu prospešný, ba dokonca pre zdravého človeka nevyhnutný. Spoločnosť je totiž nastavená na telo. Telo potrebuje.... zdraviu je prospešné... treba sa uvoľniť... treba žiť... kým žijeme...teraz...

Ale čo potom?

Nikto sa už nezaujíma o to, čo budeme prežívať potom. Aký následok to bude mať na naše vzťahy, a potom aký následok budú mať naše vzťahy na našu psychiku a na našu dušu. Každého zaujíma len súčasný stav, teraz sa cítim dobre, teraz mi to vyhovuje, čo bude potom, to rieši málokto.

Dvaja ľudia sa zamilujú, prežívajú spolu krásne chvíle plné nadnášajúcich citov, ktoré prejdú do sexuálnej príťažlivosti.

Zažijú spolu pohlavný styk...

V tom období sú to tie najkrajšie a najvzrušujúcejšie okamihy. Dvaja zrazu bez seba nemôžu žiť. Chcú byť stále spolu. Nasťahujú sa k sebe a začnú žiť partnerským životom...

A čo teraz?

Kariéra...máme predsa hypotéku... Je toho tak veľa...

Biologické hodiny... Chceme dieťa...

Materská dovolenka... Živiteľ rodiny... každý deň do večera v práci...

S kým to vlastne žijem? Poznáme sa vôbec? Prečo sme spolu?

Deti...

Dajú sa city týchto dvoch ľudí nazvať láskou? Dali títo mladí ľudia vôbec možnosť svojej náklonnosti prerásť v skutočnú lásku?

Začiatky každého vzťahu sú nádherné. Sú plné týchto úžasných pocitov. Tým nechcem tvrdiť, že neskôr sa úplne vytratia, ale na začiatku majú svoje osobité čaro. Dvaja ľudia túžia spolu tráviť čas a túžia sa spoznávať. Lenže mnohokrát túto túžbu prekryje sexuálna príťažlivosť a túžba po intimite. Táto príťažlivosť sa zdá byť silnejšia ako čokoľvek iné. Môže umlčať túžbu po vzájomnom spoznávaní a núti telo k sebauspokojeniu.

Tieto city sú však pre nás veľkým darom, sú motorom vo vzťahu. Treba z nich vedieť vyťažiť to dobré. V začiatkoch práve vďaka nim túžime byť stále spolu a navzájom sa spoznávať. V prvých rokoch spoločného života nám dokonca pomáhajú zvládať prvotnú dezilúziu vo vzťahu, kedy sa povahy dvoch ľudí navzájom okresávajú a jeden druhému prispôsobujú.

Prečo by sme teda mali so sexom a spoločným bývaním počkať, kým náš vzťah nedozreje v manželský záväzok? Jednoducho preto, lebo náš vzťah ešte dostatočne nedozrel. V tom prípade mu hrozí, že ani nestihne dozrieť a už zanikne. Taký vzťah by som mohla prirovnať k ovociu zo supermarketu, ktoré oberajú ešte nezrelé aby napr. po ceste zo Španielska nezhnilo. Keď si ho prinesiete domov, skôr ako dozreje, „chytí“ pleseň.

Pohlavným spojením v takom vzťahu by sme svojmu milovanému vyjadrovali: „Neviem, či budem pri tebe v živote stáť, ale viem jedno, teraz mi je s tebou dobre a chcem ťa využiť na svoje uspokojenie“. Tým pádom by sme klamali celým svojím telom. Pretože pohlavným spojením reč našich tiel vyjadruje: „Milujem ťa, som tvoj, dávam sa ti a prijímam ťa so všetkým, čo máš.“

Pápež Ján Pavol II. vo svojej knihe Láska a zodpovednosť 2 píše o osobnej norme, podľa ktorej je jedinou správnou reakciou na iného človeka láska. V preklade povedané, každý človek má takú veľkú dôstojnosť, že nikdy a za žiadnych okolností nesmie byť nikto zneužitý ako prostriedok k nejakému cieľu. Pre Jána Pavla II. nie je opakom lásky nenávisť, ale využívanie.1

Opakom lásky je využívanie. Tým je aj zotrvanie vo vzťahu pokiaľ jednej strane neprestane vyhovovať...2

Keď chceme milovať skutočnou láskou, musíme odolať každému nutkaniu zneužiť milovanú osobu ako prostriedok na vlastné uspokojenie.1 Toto pravidlo by malo platiť pre všetkých. Pri každom prejave nežnosti. Nezáleží na tom či sa jedná o držanie za ruky, bozky alebo pohlavný styk. Pretože ak je pre nás cieľom naše telesné a duševné uspokojenie, naša milovaná osoba sa tak stáva prostriedkom na naplnenie našich vlastných potrieb. A takýmto zaobchádzaním ju degradujeme na nami použitú vec.

Zdravé a šťastné manželstvo si vyžaduje čistú, pokornú, nesebeckú, obetujúcu sa a vernú lásku, ktorú nedosiahneme hasením svojho smädu po sexuálnom uspokojení.

 

Zdroje:

1. Christopher West, Good News about Sex and Marriage, Servant Publications

2. Karol Wojtyla, Láska a zodpovednosť

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?